Demokratické štáty využívajú reprezentatívnu formu vlády, aby preniesli na vládu a parlament rozhodovanie o pravidlách (zákonoch) v spoločnosti. Tento systém vlády má zaručiť jednoduchšie rozhodovanie, pretože ak by sa mali občania schádzať niekoľkokrát do roka a rozhodovať o každom zákone v referende, bolo by to zdĺhavé a náročné. Aj keď štát má parlament a vládu, predsa ústavy mnohých štátov pamätajú na to, aby mali občania možnosť vyjadriť názor aj mimo parlamentných volieb. Nemyslí sa pritom iba na celú spoločnosť, ale aj na rôzne záujmové skupiny v rámci spoločnosti, ktoré, v prípade, že splnia zákonom stanovené podmienky a vyzbierajú dostatočný počet podpisov, majú možnosť spýtať sa na názor všetkých občanov v danom štáte. Takto sa referendum stáva jedným z nástrojov, ktorý formuje občiansku diskusiu medzi rôznymi záujmovými skupinami.
Na Slovensku garantuje referendum ústava. Tento inštitút v prenesenom zmysle slova hovorí, že ak nejaká časť spoločnosti požiada zákonným spôsobom o vypísanie referenda, má sa uskutočniť. Jedinou podmienkou úspešného referenda je potom iba percentuálna účasť voličov. Referendum, ktoré bude na Slovensku 7.februára obsahuje iba otázky, ktoré ústavný súd odobril svojim rozhodnutím.
Najbližšie referendum bude mať do značnej miery mnoho dôsledkov. Je to referendum, ktoré vzniklo na podnet občianskej spoločnosti. Ak bude referendum neúspešné, bude to znamenať, že ak v budúcnosti vypíše referendum prezident na základe inej petície, od inej záujmovej skupiny, celá spoločnosť môže zmariť hlasovanie len kvôli tomu, že to hocikto bude podkopávať jeho legitimitu poukazovaním na to aká záujmová skupina ho organizovala (Napokon vždy to musí organizovať nejaká skupina ľudí. Inak sa tie podpisy jednoducho nevyzbierajú). Teda s veľkými ťažkosťami sa v budúcnosti stretneme s úspešným referendom z podnetu občianskej spoločnosti. Ak by referendum malo dostatočnú účasť bolo by to víťazstvo občianskej spoločnosti nad politikmi a dokázanie, že ak v budúcnosti bude referendum trebárs o zmene volebného systému na Slovensku a politická moc nemá byť sústredená okolo politických a finančných skupín, parlament sa ním bude musieť reálne zaoberať. Občania dokážu svoju moc a ukážu, že vedia prevziať aj zodpovednosť za svoj názor a nie iba sedieť v kúte. A to sa už nemusí páčiť všetkým politikom. Aj preto ten rezervovaný postoj od mnohých z nich.
Diskusia pred referendom nakoniec ukazuje slovenskú malosť, skrývanú za vznešenými slovami o slobode a právach. Ja pôjdem k referendu za každých okolností, lebo verím, že je to povinnosť občana každej krajiny a to nie kvôli krajine, ale kvôli tomu, že rešpektujem názor každého. Hovoriť, že tvoj alebo jeho názor nemá byť predmetom referenda, znamená, že ma nezaujíma tvoj alebo jeho názor, lebo ja chcem presadiť len ten svoj. Tvrdím, že hlasovať má povinnosť každý, či je ZA alebo PROTI. Ja pôjdem hlasovať 7.februára nie preto, že som ZA alebo PROTI, ale že si vážim názor každého človeka a viac ako o otázkach referenda rozmýšľam o osude tejto krajiny.
